Pri VN Ružín, v blízkosti Košíc, sa nachádza kopec s krásnym výhľadom do šíreho okolia, Sivec . Miestní trampi mu nepovedia inak ako Šivec, pretože takto bol zapísaný v starých mapách. Dvakrát do roka sa stretávajú na lúkach pod bralom, aby privítali jar, alebo sa rozlúčili s letom. Inak tomu nebolo ani tento víkend 22.-24.3.2019. Keďže sme sa v januári rozlúčili s kamarátom Jimom Samotárom, ktorý túto tradíciu založil pred viac ako 40 rokmi, bol to prvý potlach pod Šivcom na ktorom nám Jimko chýbal. I napriek tomu jeho stan stál na svojom mieste a oheň horel, akoby bol Jim s nami. Nie jeden prichádzajúci kamarát sklopil zrak a sňal klobúk, keď prechádzal okolo jeho táboriska... Ale život ide ďalej… A tak sme sa po rozložení stanov a príbytkov pustili do príprav potlachu. Vďaka krásnemu počasiu sa nás zbiehalo čím ďalej tým viac, takže práca išla od ruky. Pri večerných ohňoch zazneli gitary, spev a smiech kamarátov, ktorý nám dal zabudnúť na bežné útrapy života. O to viac nás v sobotu ráno ranila smutná správa že na večný vander sa za ďalšími kamarátmi v noci pobral aj Hombre Pacific z T.O. Zlatý had. Pocit únavy z prebdenej noci vystriedal smútok a spomienky. Aj preto sa dokončovanie príprav na poobedňajší program a slávnostný večerný oheň pretiahli do 15tej hodiny. No napriek všetkému sme vedeli, že najväčšiu radosť kamarátom urobíme, ak budeme pokračovať v tom čo začali a čo milovali.
Súčasťou poobedňajšieho programu bol zálesácky trojboj, hod oštepom, nožom a sekerou. Nechýbali ani súťaže pre najmenších, ktorých tam bolo toho roku požehnane. Najmladší účastník mal hádam dva roky. O veľkú atrakciu pre deti, ale aj niektorých dospelých, sa postaral kamarát Mao ktorý prišiel na koni. To všetko spolu so slniečkom a teplotou okolo 17°C vytvorilo výborne podmienky na krásne prežitý deň pre takmer 200 ľudí.
O 19tej hodine kamarát Buďo zapáli oheň veľkého ducha za tónov Vlajky. Kamarát Safo sa zase ujal funkcie pekelníka, takže pri vyhlasovaní výsledkov súťaží bol dostatok svetla aj tepla pre všetkých. Gitary a piesne zneli do bieleho rána a tak mi ostáva len dúfať že dobrý pocit z tejto akcie som nemal len ja ale aj ostatní zúčastnení . Autor: Leo Nardo
Ani neviem, kedy bolo prvé Vítanie jari na lúkach pod Šivcom na Ružíne. Predpokladám, že to bol rok 1976, kedy tu stál ešte salaš, ktorí sme volali Myšiareň a všade, kde sú dnes brezové lesy, boli lúky. Ak to nie je pravda, určite sa nájde nejaký tramp, ktorý ma opraví. Ale viem aspoň to, že predtým tam mal TOM (turistický oddiel mládeže) celoslovenský zraz a následne na to v roku 1975 tam mala potlach trampská osada T.O. Kráľovská kobra so svojím samorastom, šerifom Kvočkou. A v tom istom roku 1975 som už aj ja prežíval na vlastnej koži prvý svoj slávnostný oheň, kamarátstvo, spanie pod holým nebom a trampské pesničky, ktoré sa ozývali do samého rána. Podobné šťastie opisoval mladý tramp a budúci lesník Michal Gabriš teraz po jarníku v roku 2019.
Viac rokov som Vítanie jari vynechal. Bolo to aj pod vplyvom svojich kamarátov trampov, ktorí frflú, že už to nie je také, ako sme to my zažívali predtým a že si nechcú pokaziť spomienky. Je pravda, že v tých starých časoch bol boj, aby sa pri slávnostných ohňoch nepilo ani nefajčilo. Veľa ortodoxných trampov to dodržiavalo a chcelo, aby romantické chvíle neboli narušené alkoholickými výkrikmi chalanov, ktorí to prehnali. Ale niektorí liberálni trampi sa zase búrili a založili si SOA (Spolok organizovaných alkoholikov) a organizovali si svoje akcie.
Od vtedy prešlo veľa rokov a doba sa zmenila. Každý z nás, starších trampov, by sa mal vedieť prispôsobiť, inak trampské hnutie úplne zanikne. A to by bola veľká škoda. Ako to robiť, ma naučil Sanches, šerif osady T.O. Dlhé nože z Drienova. Na ich slávnostných ohňoch sa stretávajú kamaráti od troch rokov po sedemdesiat a všetci dodržiavajú staré trampské zvyky. Je to naša zodpovednosť, aby sme to nadšenie z táborenia a dobrodružného túlania preniesli na mladších. Aj keď je to dnes možno len 10% z toho, čo tu bolo v 80-tých rokoch, tramping stále žije. A je to vďaka takým kamarátom, ako je Heňo, Jajo, Ňaňo, Leo Nardo, Lujza a ďalší, ktorí sa vedia obetovať pre ostatných. Fotogaléria k Jarným ohňom 2019
Pridávame ešte jeden link, ako pekne spracovali náš článok na stránke AhojAhoj
Ahoj, v sobotu, 23. 2. prebehla vo Veľkej lodine pietna spomienka a rieka Hornád odniesla veniec skvelého priateľa a kamaráta, Samotára JIma. Mnohí, hlavne tí mladší kamaráti ho poznali ako Starého Jimka. Človeka vždy ústretového, priateľského, ochotného kedykoľvek poradiť, pomôcť, potešiť. Bol to tramp, milovník prírody, vodák, tak trochu figliar, ktorý k sebe doslova priťahoval ľudí, napriek menu Samotár. Všetci ho mali radia vlastne aj naďalej máme. Prešiel viac ako mesiac, slzy už obschli aj smútok v srdciach sa ukľudnil a v sobotu bol náš malý mikrosvet plný pohody, Jima sme dôstojne vyprevadili na poslednú plavbu, vander. Avšak stále bude s nami, pri každom ohni určite zaznie niektorá z jeho obľúbených či vlastných piesní, tak ako to bolo teraz v sobotu pri spomienke, ktorá končila v starej trampskej krčme, u Igora. S úctou spomíname, Jim...
K článku pripájame aj fotogalérie z udalosti. Za fotky ďakujeme kamarátom Legimu a Dobrodruhovi.
V sobotné popoludnie 5. januára 2019 sa po drôtoch aj vzduchom rozniesla po okolí Košíc smutná správa, že na svoj posledný vander sa pobral Samotár Jim.
Vlastným menom Kliment Kis dosiahol vlani v októbri 75 rokov. Ešte stále chodieval do prírody. Bol jedným z najstarších košických trampov a počas svojho života odchodil, odbehal a odvesloval mnoho kilometrov. Mnohí si ho budú pamätať hlavne s gitarou a pri ohni, ak nevedia, že spoluorganizoval viacero trampsko-športových akcií.
Odišiel a v trampskom raji nás iste počká s naladenou gitarou.
Šerif Vlado z trampskej osady Prvé ohne (Košice) prizval trampský ľud zblízka i zďaleka na už tradičnú akciu Stavanie iglu, ktorá sa 9.2.2019 uskutočnila devätnástykrát.
Najväčší pracanti prišli na flek už deň, či dva skôr, aby v pohode pripravili a hlavne ustrážili stavebný materiál pred Oskarom, ktorý svojím teplým pohľadom začal pár dní pred akciou z materiálu nebadane „poťahovať“. V sobotu dopoludnia sa mliečnou šťavnatou hmlou predierali bohato nabalení i vychádzkoví trampi k fleku T.O. Prvé ohne. Niektorí neváhali pribaliť aj niečo naviac, ako gitaru, banjo i kontrabas. Marko dokonca predviedol so svojím kontrabasom kaskadérsky balet na ľade. Kamarát Frenky oživil „Stavanie iglu“ stavaním svojho tee pee, čím ponúkol kamarátom ďalšiu alternatívu, ako sa zahriať v sychravom zimnom počasí. Pri kvalitnej muzike z produkcie „Bačkora a Kečup“ T.O. Vtáci a zároveň z kapely Žobráci, Marka a ďalších, ktorí zabrnkali na gitaru, sme sa prešľapujúc z nohy na nohu pri dymovom ohni a debatujúc s kamarátmi predebato-spievali k slávnostnej chvíli zapálenia pietneho ohňa. Slávnostný akt zveril Vlado do rúk kamarátovi Lovcovi Dersu, ktorý prebudil k životu plamene kresadlom. Nad flekom sa niesol srdce-otvárajúci hlas kamaráta Grizzlyho. Zaspieval pieseň „Raz musí prísť ten krásny deň“, ktorú z originálu Wayfaring Stranger pretextoval do slovenčiny a pred troma rokmi ju daroval práve T.O. Prvé ohne. Hovoreného slova sa ujal šerif Vlado. Slávnostnú chvíľu zložil z piedestálu a spojil ju s bežným životom príjemnými spomienkami. Po tom všetkom sa trampi roztratili po fleku. Niektorí sa ohrievali pri ohni vonku, iní v tee pee a ďalší stavbou iglu. Na fleku sa v tento slávnostný deň vystriedalo takmer 80 trampov. Keď väčšina odišla do tepla svojich domovov, zostalo pri ohni 17 mrazuvzdorných a sychravoodolných mužov vrátane dvoch žien Anežky a Magdy. Prívetivá žiara kamarátskeho ohňa dotvárala príjemnú atmosféru sprevádzanú piesňami Vlada, Dobrodruha, Medveďa, Tureka a neodmysliteľnej Markovej basy.
Tento nový fyzikálny zákon odvodený od zákona zachovania energie vymysleli Tik s Grizzlym za zaujímavých okolností. Na fleku Sedem smädných prameňov sa po odchode z akcie Stavanie iglu, rozlúčili starí kamaráti Tik, Grizzly s Brčom a jeho mladým psíkom menom Lesy, ktorí smerovali na opačnú stranu do inej doliny. Ticho lesa počas rozhovoru cestou na Jahodnú prerušil tlmený lomoz naháňanej srnčej zveri a brechot neskúseného, lovným ošiaľom opantaného psíka, ktorého sme identifikovali podľa figúry, že je to Lesy, ktorá pravdepodobne ušla svojmu majiteľovi. Mobilový kontakt s Brčom potvrdil identifikáciu a dal povel na záchrannú akciu. Lesy sa podarilo privolať, ukotviť šnúrkou z KPZ Amazonky a dopraviť k šťastnému majiteľovi. A ako znie zákon zachovania psa? Niekto ide do lesa bez psa a odíde so psom. Niekto ide do lesa so psom a z lesa odíde bez neho. Pes sa zachová.
